SKROMNOSŤ HO ZDOBÍ

JIRO MIKOLÁŠ

logo

Sú medzi nami, ale nevytŕčajú. Nechvália sa aj keď majú čím. To je vlastnosť tých, ktorých zdobí skromnosť, poctivá práca a nie povýšenosť či samochvála.

Takým je aj Jiro Mikoláš.

Oslovili sme ho, pretože jeho športová životná cesta si to zaslúži.

Športové pretekárske plávanie v našom regióne, hlavne v meste Martin už dlhú dobu je jedným z najúspešnejších športov. O ich úspešnosť sa starala celá rada funkcionárov a trénerov, avšak najúspešnejších trénerských výsledkov dosiahol a stále dosahuje Ing. Jiří Mikoláš, PhD. Nie je len výborným trénerom, ale bol, aj stále je, aj výborným plavcom. . Je aj členom plaveckého klubu Masters Turčianski raci.

V roku 2015 na medzinárodných, Majstrovstvách Slovenska v Košiciach utvoril nové slovenské rekordy vo svojej kategórii na 50 a 100 m prsia.

Je nepochybné, že v trénerskej práci nikto neodviedol taký kus poctivej práce s takými výsledkami, ako práve Jiří Mikoláš.

Priatelia ho volajú Jiro.

Je to náš najúspešnejší masterák, ktorému som adresoval niekoľko otázok, aby nielen plavecká verejnosť bola informovaná, ale aj širšia športová rodina vedela, a ocenila bohatú profesionálnu, ale najmä športovú kariéru, Jira Mikoláša. Ochotne sa s nami o ňu podelil.

Jiro , ako si štúdijne a neskôr profesionálne začínal, kde to všetko začalo?

Základnú a strednú školu som absolvoval v Martine. Maturoval som v 1968 na SVŚ Martin (teraz gymnázium V.P. Tótha) Vysokú školu som začal študovať na VAAZ (vojenská technická škola – konštrukciu automobilov) v Brne, ale vysokoškolské štúdium som nakoniec ukončil na VŠD v Žiline.(konštrukcia koľajových vozidiel) Počas zamestnania ma priťahovalo skušobníctvo materiálov aj konštrukcií a tak som externe študoval ďalších 5 rokov obor dynamiku strojov na VŠD v Žiline. Získal som vedeckú hodnosť CSc (teraz PhD). Neskôr ma zaujali systémy manažérstva kvality, ktoré bolo potrebné zaviesť v organizácii, kde som pracoval, tak som absolvoval rôzne kurzy tu na Slovensku a rok som diaľkovo túto oblasť študoval aj na Novom Zélande.

Po skončení VŠD v Žiline som nastúpil do Výskumno-vývojového ústavu ZTS v Martine. Začal som ako výskumný pracovník v oddelení pevnostného výskumu. Neskôr som bol vedúcim pevnostného výskumu a nakoniec aj riaditeľom divízie Laboratória.Výsledky svojej práce som čas od času prezentoval na vedeckých konferenciách EAN. Externe som príležitostne vyučoval na VŠD v Žiline s cieľom získať najlepších študentov pre prácu v našom výskumnom ústave. Občas som pracoval pre políciu pri objasňovaní nešťastí, ktorých príčinou bolo zlyhanie materiálu resp. konštrukcií.

Od 1997 do 2007 som pracoval v japonskom koncerne JNL na Novom Zélande. Udržiaval som niektoré časti systému riadenia kvality v zmysle ISO 9001, ale hlavne som sa zaoberal zvyšovaním produktivity výrobného procesu.

Od 2008 až doteraz pracujem ako predstaviteľ manažmentu pre kvalitu vo firme ZTS TEES VOS v Martine.

Isto si už aj počas štúdií či zamestnania plával či trénoval. Ako si vlastne začínal?

Plávanie ma sprevádza celý život. Začal som u susedov ktorí mali na záhrade bazén 10 x 5m. Majiteľka (pani Štricová bývalá profesorka na martinskom gymnáziu) sa nám občas počas letných prázdnin venovala. Mala zošit kde zapisovala časy na 10m a 20m. Do mojich 13 rokov som bol najhorší plavec. Ale v lete 1964 keď som prišiel na prázdniny bol som najlepší aj keď som 10 mesiacov vo vode nebol. Bolo to asi tým že som narástol 14 cm. Negatívom toho bolo že mi zistili skoliózu chrbtice. Otec mi preto vybavil plávanie u vojakov ktorí chodili na krytú 50 tku do Žiliny. Šéfoval tam pán Fojtík ktorý ma zaradil medzi svojich plavcov. (teraz ja koučujem jeho vnuka Mateja) Tam som absolvoval svoje prvé tréningy.

A tvoje pretekárske začiatky, či vodné pólo. Malo to náväznosť?

Moje prvé preteky boli majstrovstvá okresu Martin konané v Žiline. Vyhral som 100 prsia v čase 1:29. Na tú dobu to bol výborný čas.Tam sa ujal pán Záborský a začal som plávať za Lokomotívu Vrútky. Trénovali sme len raz týždenne, ale za pár mesiacov som plával 100P za 1:22.

Počas vysokoškolského štúdia v Brne som mal možnosť trénovať 3×1 hodinu za týždeň a to mi stačilo aby som vyhral akademického majstra Moravy v disciplíne 200m prsia.

Po ukončení vysokej školy som začal trochu hrať vodné pólo, ale na hry nemám zrejme bunky, tak som začal koučovať malé deti. Začiatky boli ťažké. Naše deti nepatrili medzi špičky, ale aj tak rád na tie časy spomínam.Vznikli tam kamarátstva na celý život s Dušanom Štekláčom, Lacom Zvaríkom, Janom Vankom atď. Zážitky s nočným vyhrievaním vody pomocou pojazdnej kotolne sú nezabudnuteľné.

Časom sa však ukázalo že vo Vrútkach nie sú podmienky na to aby plavci mohli byť trvale špičkou na Slovensku, tak som prestúpil do PK ZTS Martin kde bola možnosť trénovať 11 tréningových jednotiek týždenne. V Martine som sa zoznámil s Gustom Konečným, Alfonzom Hakelom a Vilom Turanským. S Gustom sme vytvorili trénerskú dvojicu na desaťročia a pán Hakel s Turanským vytvorili v klube pre nás také podmienky, že výsledky nenechali na seba dlho čakať. Po čase si do PK Martin prišiel aj ty. Venoval si sa dievčatám, kde si tiež vychoval niekoľko plavkýň slovenskej resp. československej úrovne, ako bola Renata Barlová dorastenecká majsterka Československa na 100 m znak. Našim prvým majstrom Slovenska ktorého sme s Gustom koučovali bol Branislav Hakel, ak si pamätám v disciplíne 200 m prsia.

Ale v Martine vyrástli aj plavci významnej medzinárodnej úrovne. Bukovský, Alino Marček, Bizub. Spomínam si, že sme v tej dobe prešli snáď všetky bazény v Československu počnúc Prahou a končiac Košicami.

Áno bola to skvelá partia. Prvým našim plavcom medzinárodnej úrovne, ktorý okrem toho že bol majstrom Slovenska aj Československa a držal slovenské rekordy v prsiarskych disciplínach, bol Igor Bukovský, ktorý v disciplíne 100m prsia zvíťazil na medzinárodných pretekoch Družba. Ďalšími plavcami ktorí vo farbách PK ZTS Martin dosahovali mimoriadne výsledky, boli prsiar Alexander Marček a znakár Rastislav Bizub. Obaja okrem množstva titulov majstrov SR a Československa boli držiteľmi slovenských resp. československých rekordov.Alexander Marček po maturite odišiel študovať a plávať do Prahy. Rok po ňom do Prahy odchádza aj Rastislav Bizub. V Prahe obaja pokračovali v nastúpenom trende. Alino Marček bol vo svetových tabuľkách v disciplíne 200m Prsia na 7. mieste a plával na OH Soule. Rasťo Bizub neostal pozadu a reprezentoval Československo na OH v Barcelone a aj na OH v Atlante. Alexander Marček po OH odišiel študovať a plávať do USA. Okrem týchto dvoch ozaj mimoriadnych plavcov sme mali množstvo majstrov Slovenska v žiackych disciplínach ako napr: Braňo Turanský, Peter Kontoš, Juraj Marček, Peter Palovič, Matej Režný, Miroslav Frolo a pod.

Zlatá éra však skončila. Škoda aj plaveckej ligy družstiev, čo bola výborná súťaž.

Je to pravda, áno. Táto zlatá éra martinského plávania bola ukončená nástupom trhových vzťahov na Slovensku. Vedenie PK Martin nebolo schopné zabezpečiť financovanie prenájmu bazénu v rozsahu 11 tréningových jednotiek za týždeň a tak najlepší plavci odišli mimo Martin, alebo presedlali na triatlon. Ak si dobre pamätám Martina Schmidtová bola poslednou plavkyňou PK Martin, ktorá sa dostala na ME. Vďaka triatlonistovi Milanovi Celerínovi , ktorý sa metodicky ujal našich plavcov pri tréningu triatlonu, náš plavec Matej Režný bol triatlonistom európskej úrovne po veľa rokov. Podobne môj syn Martin bol juniorským majstrom Slovenska a 2 x sa nominoval na MEJ v triatlone.

Váš život, manželov Mikolášovcov, bol poznačený odchodom na dlhodobý pobyt na Nový Zéland. Ako tento pobyt hodnotíš?

Veru od roku 1996 do 2007 som spolu s manželkou Oľgou bol na Novom Zélande. Obaja sme okrem zamestnania koučovali v Swimming club Masterton. Ja som okrem toho koučoval

Masters tím, za ktorý som aj sám pretekal. Manželka trénovala mladších a ja starších plavcov. Počas nášho pobytu sme sa o plávaní veľa naučili. Mali sme prístup k literatúre a videli sme ako trénujú plavci Austrálie, Japonska a samozrejme Nového Zélandu. Uvedomil som si že tréner musí stále svoje postoje a tréningové metódy prehodnocovať a upravovať podľa toho ako jeho vlastní plavci reagujú na tréning. Nie je to len o postavení tréningu, ale hlavne je to o odozve plavcov na tréning , ktorá ostatným ukazuje ktorým smerom sa ďalej uberať.

Istotne aj tam si dosiahol nejeden úspech s domácim plavcami.

Dá sa povedať že sa nám ako trénerom darilo. Mali sme množstvo majstrov NZ v žiackych aj juniorských kategóriach. Wiliam Prior bol druhý na otvorených majstrovstvách Austrálie v disciplíne 200 v.sp. a spolu s Ashley McDoughal boli v reprezentácii Nového Zélandu. Neal van der Vijk bol držiteľom NZ rekordu 14 ročných v disciplínach 100m prsia a 200m prsia.

V Kategórii Masters moji plavci medailovali na Majstrovstvách NZ. Ja som vytvoril NZ rekordy v prsiarskych disciplínach a na Majstrovstvách sveta Masters som skončil na 7. mieste v disciplíne 200m prsia.

Krásna vizitka vašej práce. Veď už si bol doma a trénoval si na diaľku. To je neobvyklé a svedčí to o tom aký ste tam zanechali kredit.

Dostali sme sa k súčasnosti. Aká je ďalšia športová cesta Jira Mikoláša?

V súčasnosti už 6. rok pôsobím ako predseda aj tréner v PK Martin. Nie je to jednoduché, ale zatiaľ sa nám darí veľmi dobre. Po troch rokoch činnosti sme mali prvú reprezentantku SR a minulú sezónu sme mali už 6 plavcov v juniorskej reprezentácii. Máme 2 plavcov ktorí sa zúčastnili olympiády mládeže v Tbilisi (Černek, Záborská) a Mirka Záborská sa nominovala aj na Majstrovstvá sveta juniorov.

Sami s manželkou by sme to nedokázali, ale našťastie tréneri ktorí tu pôsobili pred nami (a sami doteraz nemali ambície robiť výkonnostný šport) akceptovali našu novú koncepciu klubu orientovanú na výkonnosť a zapojili sa do jej realizácie.

Okrem hlavných cieľov ako mať plavcov v slovenskej reprezentácii, majstrov Slovenska a neskôr plnenie limitov na štúdia v zahraničí, našimi cieľmi je aj výuka plávania, zdokonaľovacie plávanie, kondičné plávanie a plávanie dospelých, či masterácke aktivity.

Samozrejme najdôležitejšou úlohou je udržať ekonomiku klubu v kladných číslach.

Jiro, veľká vďaka za všetko čo si pre plavecký šport vykonal a isto ešte vykonáš. V tomto roku sú ME v plávaní masters v Londýne a v r. 2017 MS v Budapešti. Verím, že tam nebudeš chýbať.

Tak priatelia, aj keď sa s Jirom poznám od mládeneckých čias, veľa z jeho života, najmä profesionálneho, som nevedel. Je obdivuhodné, že pri takej pracovnej vyťaženosti venoval obrovské množstvo času športu, pri výchove detí, mladých talentov a stále je pri bazéne, kde naďalej dvíha výkonnostnú latku mladých talentovaných plavcov a plavkýň a vedie aj kondičné tréningy masterákov.

Celý klub Turčianskych rakov a celý klub PK Martin Ti do Nového roku želajú veľa športového entuziazmu, zdravia, rodinnej pohody a výborných športových výsledkov.

Ďakujem.

Otázky položil , Laco Zvarik, január, 2016

Bookmark the permalink.

Comments are closed