Juraj Bobrovský sa narodil 18. novembra 1959 v Martine v športovej rodine ako
prvorodený syn známeho vynikajúceho vrútockého futbalistu Jána Bobrovského a bývalej
dlhoročnej plavkyne Marty Bobrovskej rodenej Šimovej.
Kedže Juraj so svojimi rodičmi býval nad vrútockou plavárňou, nečudo, že sa upísal
vode na celý život. Už ako malý chlapec zbehol aj s mamou dolu kopcom a už bol vo
vode. Jeho mama bola samozrejme tá, ktorá ho k plávaniu priviedla, dala mu základy
plávania a v neposlednom rade a hlavne, podnietila lásku k vode a plaveckým športom
na celý život.
Keď mal Juraj 6 rokov, s rodičmi a bratom Jánom sa presťahovali do Priekopy, kde aj
vychodil základnú deväťročnú školu. Absolvoval ĽŠU vo Vrútkach kde 7 rokov hrával na
akordeón. Strednú školu ukončil maturitou na Gymnáziu vo Vrútkach a vysokú školu
vyštudoval v Bratislave na FTVŠ UK, kde ju v roku 1984 aj ukončil s titulom Mgr.
a aprobáciou telesná výchova – ruština. Počas štúdia absolvoval polročný študijný pobyt
v ZSSR vo Volgograde.
Po ukončení štúdia 1 mesiac pracoval ako vychovávateľ na SPŠE v Liptovskom
Hrádku. V roku 1984 nastúpil na základnú vojenskú službu do Podbořan v Čechách.
Počas nej ako vojak sa zúčastnil aj celoštátneho spartakiádneho cvičenia na Strahove
v Prahe.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku 1985 pracoval ako učiteľ na ZŠ
Víťaznej armády ( neskôr M.R.Štefánika) vo Vrútkach. O rok neskôr v roku 1986 sa
oženil s Renátou Dzudzikovou, s ktorou mal dve dcéry Luciu a Zuzanu. Od roku 1997
pracoval ako inšpektor na Štátnej školskej inšpekcii v Martine, kde pôsobil až do konca
svojho života, keď 9.7.2009 nás náhle vo veku 49 rokov opustil.
Ďuro, alebo Ďuri ako sme ho všetci volali, bol celý svoj život spätý s vodou. Prvé
plavecké kroky – zábery robil v plaveckom oddiele Lokomotíva Vrútky . V letných
mesiacoch začiatkom sedemdesiatych rokov 20 storočia to bolo na vrútockej plavárni,
kde sa zlepšili podmienky po jej čiastočnej rekonštrukcii a v zime v krytom bazéne
v Ružomberku, kde sa dochádzalo vlakom a tréningy boli raz týždenne v nedeľu. Prvými
trénermi okrem mamy Marty Bobrovskej mu boli Ing.Dušan Štekláč a Milan Záborský st.
Významným medzníkom v tréningovom procese v zime bolo otvorenie krytej
plavárne v Martine v roku 1974, kde Juraj so svojimi spoluplavcami mohli viac
napredovať. Dôkazom toho boli výkony a výsledky, ktoré dosahoval on aj ostatní.
Zúčastnil sa množstva pretekov vrátane Majstrovstiev Slovenska žiakov, neskôr
krajských pretekov dorastu a v roku 1977 bol majstrom okresu na 100 m v.s. a 100 m
motýlik. Bol držiteľom II. výkonnostnej triedy na 100 m v.s. Spolu s ním sa preborníkmi
okresu Martin v tomto období stali aj Norika Šimová, Elena Szekeyová, Kazo Janša,
Ľuba Cingelová, Vlado Schérer, Milan Záborský, Arpád Čejka, Jiro Mikoláš, Igor
Kluknavský, Edita Paštrnáková, Jožko Žucha.a ďalší. Juraj sa stáva jedným
z najúspešnejších a v roku 1977 aj najrýchlejším plavcom Lokomotívy Vrútky.
Vrútocká plaváreň, ako sa od starých čias tento plavecký stánok nazýva, bola v letných
mesiacoch druhým domovom „Ďura“ ako ho jeho kamaráti volali. Tu trávil väčšinu času,
brigádoval, trénoval, zažíval svoje prvé lásky. Tu sa tvorila výborná partia plavcov
a vodných pólistov, z ktorej vzniklo aj žiacke a neskôr dorastenecké vodnopólové
družstvo. Jeho členmi spolu s Jurajom boli Arpi Čejka, Ľubo Eichler, Jano Hojo, Jožko
Koza, Vlado Schérer, Tóno Šimo, Milan (Puco) Varadín, Dušan (Bombo) Súkeník, Maňo
a Jožko Žuchovci. Trénermi tejto výbornej partie boli Laco Zvarík a Jano Vanko. Ako
žiaci v r. 1975 skončili vo finálovom turnaji v Bratislave na 5. mieste na Slovensku
a v roku 1978 vyhrali ako dorastenci východnú skupinu II.dorasteneckej ligy
a v kvalifikačnom stretnutí o postup do SNL dorastu prehrali len tesne 3:5 s Piešťanmi.
Ďuro bol v tomto družstve oporou a najlepším strelcom. Povestné boli jeho góly
z výšľapov po nahrávkach Puca Varadína.
Títo dorastenci tvorili i základ mužského celku, doplnení o Jana Vanka, Milana
Ratvejského a Ondreja Hatalu. V turnaji o majstra kraja 1978 skončili na 2. mieste za
Novákmi, ale pred Bojnicami a Žilinou. Ďuro bol jedným z kľúčových hráčov mužstva,
ktoré už v nasledujúcich rokoch postúpilo do SNL, kde pod vedením trénera Laca
Zvaríka a neskôr Jana Kovalčíka štartovali v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch ako
stabilný účastník tejto súťaže.
Juraj bol oporou mužstva, výborným strelcom ale aj obranárom. Svojím zodpovedným
prístupom bol vzorom pre mladších hráčov. Stal sa dlhoročným kapitánom
vodnopólového družstva mužov Lokomotívy Vrútky. Bol aj pri najväčšom úspechu
v tomto období, keď v roku 1991 toto mužstvo vyhralo SNL a hralo kvalifikáciu do I. ligy
v rámci vtedajšej ČSFR. Nakoniec do I. ligy postúpili súperi z Olomouca a Piešťan, keď
v rozhodujúcom zápase prehrali Vrútky až v závere 12:15.
Okrem majstrovských zápasov sa Juraj spolu mužstvom zúčastnil medzinárodného
turnaja MUDr. Šňupáka v Prahe (1985) – 3. miesto, ale najmä turnaje a zápasy
v Nemecku vo Schwerine (1989) a v Grabowe (1991) – 1. miesta. Pod všetky tieto
úspechy sa nemalou mierou podpísali tréner Marian Žucha spolu s realizačným tímom
Jozef Žucha, Jozef Rabatin, Milan Záborský ml. a Kazo Janša, pričom v kádri boli
väčšinou odchovanci – okrem Juraja jeho brat Janco Bobrovský, bratia Kozovci, Tóno
Šimo, Vlado Schérer, Milan Ruttkay, Martin Bebjak, Palo Hanzely, Rasťo Zibolen, Juro
Čulák, Mišo Roubal, neskôr Vlado Veselovský, Rado Konoradský, Lukaš Temer, Miro
Krejz a z mladších Rišo Rabatin, Braňo Černega, Libor Ruttkay a ďalší.
Po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 štartujú muži v najvyššej súťaži,
pričom „Ďuri“ píše svoju poslednú etapu aktívneho hráča. Svoje dlhoročné skúsenosti
predáva mladším. Zúčastňuje sa turnajov a sústredenia v zahraničí. Jedným z viacerých
bolo aj sústredenie a zápasy v Štrasburgu.
Po ukončení aktívnej kariéry sa Juraj venoval trénerstvu. Od mladších žiakov až po
dorast viedol spoločne s Paľom Hanzelym nastupujúcu generáciu vodných pólistov.
Príkladom za všetkých, ktorým dal základy vodného póla je aj dlhoročná opora
vrútockeho mužského družstva a terajší predseda PVK Vrútky Dušan Kucharík.
Juraj Bobrovský to nebolo len plávanie a vodné pólo. Bol všestranným športovcom.
Okrem vodného póla a plávania sa venoval závodne volejbalu – hrával okresnú súťaž.
Bol aj rekreačným lyžiarom, rád hrával futbal, ktorý mal po svojom otcovi v génoch. Dlhé
roky si chodil raz do týždňa zahrať futbal s kamarátmi do telocvične na ZŠ Čachovský
rad (teraz ZŠ Hany Zelinovej) .
Počas štúdia na FTVŠ v Bratislave sa zúčastnil viacerých ročníkov známeho behu
Devín – Bratislava, behu na Devínsku kobylu. Vo Vrútkach aj viacerých ročníkov
Silvestrovského behu zdravia. Na tomto preteku pôsobil neskôr aj ako organizátor
a časomerač.
V kategórii mužov bol držiteľom zlatého odznaku zdatnosti. Počas svojho života sa
veľmi aktívne zapájal pri organizovaní a rozhodovaní rôznych vodnopólových turnajov
všetkých vekových kategórií, organizovaných vrútockým vodnopólovým klubom. Ako
absolvent FTVŠ UK Bratislava mal trénerské i rozhodcovské osvedčenie pre plávanie
a vodné pólo.
Juraj bol doslova zrastený s plavárňou na Vrútkach, kde odpracoval nespočetné
množstvo brigádnických hodín. K vzťahu k vrútockej plavárni a vôbec k vode viedol aj
svoje deti Lucku a Zuzku.
Okrem svojej všestrannej športovej činnosti bol Juraj aj perfektným zabávačom. Na
rôznych športovo-spoločenských podujatiach znela jeho harmonika, ktorá neodmysliteľne
k nemu patrila. Nikdy nepokazil žiadnu srandu, naopak bol človek, ktorý dobrú náladu
rozdával. Bol dôstojným nasledovníkom svojich rodičov v oblasti športu a právom mu
patrí uznanie a pomyselné čestné miesto v sieni slávy vrútockého plávania a vodného
póla.
